Hmla

Autor: Michal Kľúčik | 4.5.2010 o 0:23 | (upravené 4.5.2010 o 0:44) Karma článku: 2,82 | Prečítané:  377x

Vídaval som z okna hmlu Padala na hory, obliekala v šat stromy Majestátne dosadala na každú ihličku Rástla, až kým sa nenašiel nik, koho neohromí

Pršalo
Počul som každú kvapku, šumeli krásou
Stekali smutne po skle, kreslili tváre
Atmosféra pre dlhé rozhovory bez hlasov

Nebol deň, ani noc
Ale ten vzácny balans, kedy striebro zalialo svet
Misky váh v rovnováhe pre výčitky aj radosť
Šero vábi oči, ktoré nevidia vpred

Obrysy a výkriky strácali sa v hmle
Držím v ruke štetec a naslepo maľujem
Portrét, ktorý nik neuvidí, zmizne, hneď jak sa rozvidnie
Detaily, o ktoré nestratil som ešte záujem

Mokré šaty, chlad, čo sa leje z bieleho prázdna
Vôňa lesa, nenaplnených snov domov
Prichádza a odchádza s hmlou, v každej kvapke
Žije od nepamäti v dušiach stromov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan sa v cieli pýtal: A kto dnes vyhral?

Prvý deň v Alpách nepriniesol žiadne zmeny.

ŽENA

Kúpete sa s deťmi a chodíte pred nimi nahí? Čo znamená nahota doma

Dokedy je v poriadku kúpať sa s deťmi?


Už ste čítali?