Kvapky razia cesty cez sychravé polia
V ktorom osoba zakliata sem a tam blúdi
Premýšľajúc o každej kvapke ktorá ho súdi
A dni kedy ho nástrahy nečasu skolia
Krvácam, brat môj, básnika bremeno
Ťahá ma ako guľa olovená k zemi
Hovoril hostinskému čo vyzeral jak nemý
V hostinci pre osamelých drevenom
Šedým pohľadom očí, vypľul z pľúc kúdol dymu
A napil sa vína čo pije iba vrchnosť
Niekedy som rázny no viem čo je slušnosť
Hrám na husle ženám keď utápam sa splínom
Pozri sa naľavo, cesty sú strieborné
A svojim bohatstvom zdobené klenby domov
Pozri sa napravo, tam krajina mŕtvych stromov
Nadvihujú dlažbu chodníka ich korene priebojné
Ja som len básnik, čo so svetom nevedie boje
To boje sveta prebiehajú vo mne
Tam stret armád divokých zúri po tme aj vo dne
A sekajú ma v dvoje
No ja kráčam stredom, ľahko ma spoznáte
A myslím na dúhy letných krajov
Som majster pretvárky pravdy aj tajov
Som ten chodec v dlhom kabáte